Čím ďalej menej je tej zeme
Hovorí stena stene
Tesno mi je úzko dusno
Cez okno vidím už iba hmlisto
Hrdlo zviera bezvedomie
Zas zubatá mi v duši tíško pradie
Betónový sivý odtieň
Lepí na mňa ďalší ortieľ
Pustite ma von
Kus prírody som
Posedávam na brehu
Chcem sa vliecť ako rieka
Byť v strehu stredu
Nezarmútiť žiadnu nehu
Dotýkať sa kameňov
Skalám čítať mudrcov
Ustlať si na tráve
Pri ohníku na mále
Čakať kým mesiac zobudí hviezdy
Nájsť sa v nich a splynúť celý
Od prírody vrelý.