Uz je to sedem rokov
co som ju naozaj stretol
bavili sme sa dobre na prvy pohlad
ladil nam spolu kazdy vohlad
od prveho usmevu
az do posledneho usvitu
veseli hravi hanblivi pomali
ale neustale skvele zohrati
tancovali spievali smiali sme sa do rana
a kazda pritomnost nam bola vitana
po kratkej chvilke na lavicke
venoval som sa ti v chatke na chodbicke
pri bare sme vzdy v prvom rade
a jedine co vidiet v pare je ruka hore
no pan boh nas uchranil od seba
aby to bola nekonecna duhova nadhera
po siedmych rokoch si zavitala do mojho mesta
a nepytame sa aka bola cesta
oci hovoria iba chcem tancovat
nuz som vsetky sola nechal v tebe odohrat
ked praskla posledna struna
dotkla sa nas prva slina
a nedalo sa inak
tvoje pery nasli moje
a tvoja vona a xut urobili dojem
v tom prisla sprava z cisteho neba
ze asi bude velky lejak
utekame sa skryt do stanu
a kvapky srsia a rozduchavaju nasu palavu
ked zacalo sa blyskat
svojou aurou zacal som ta stiskat
po najneznejsom romantickom maratone
piatok trinasteho nikdy si sa neskoncil tak dobre
od vtedy som sa ozaj narodil
a co je to ten zivot pochopil
Laska a pokoj v dusi
ktory kym som s tebou
nic neprehlusi
odvtedy si nic nepamatam
ale viem ze nelietam sam.
Celá debata | RSS tejto debaty