rastislav holub

Život môj nie si taký ťažký ako sa zdáš,

Často svoju ruku mi podáš, jak primáš,

Strach z teba občas vanie

Niekedy si s ním na nerozpoznanie

Ale ty sám sa nebojíš a neskrývaš,

Nechceš strašiť, iba odvahu vyzývaš

Kto ťa našiel, nech tebou celý horí

Bo napoly to nik neustojí

Ani žiara ani popol,

Vidí to len z výšky

Sokol.

Kiež  by som bol vtáčkom

Občas prelet, občas za obláčkom

Kamarát i s vlčím máčkom

V poli doma, v hore stroma

Voľnosť zhora, vernosť zdola

Hviezd plná stodola

A v srdci kľúč od pitvora

Už to ďalej neustojím

Myšlienková potvora

Ticho prosím buď

Ráno bude chuť.